20. 8. 2010

Monet a abstrakcia

Mnohé parížske výstavy sa stanú obeťami vlastného úspechu. Tak je tomu i v prípade výstavy fotografií Willy Ronisa, ktorá je zaplnená i po štyroch mesiacoch od otvorenia. Úžas nad jeho tvorbou sa stráca v preplnených sálach, kde sa tlačíte ako v metre počas štrajku. Preto som sa dnes rozhodla zájsť do múzea, ktoré ešte nepoznám hoci ho mám pod nosom. Musée Marmottan ma očarilo hneď po prvých krokoch v jeho útrobách. Z menšieho buržoázneho domu sa vykľul malý kaštieľ so všetkým čo k tomu patrí: krásne parkety, kreslá, svietniky, stoly či klasické krby. Oáza pokoja...napriek ojedinelej výstave Monet a jeho vplyv na abstraktných umelcov, sa nás vo vnútri motalo len pár. Táto expozícia potrvá do 26. septembra a ponúka zaujímavé porovnania. Ale neváhajte prísť aj inokedy, pretože aj stála expozícia v pekných priestoroch stojí za návštevu. Nájdete tu zbierku z obdobia Prvého cisárstva Napoleona Bonaparte, zbierku impresionistov: Monet, Morisot, Renoir, Gaugin...a na druhom poschodí vás očarí zbierka kresieb starých rukopisov. Talianska škola iluminácií je predstavená v tmavých miestnostiach za zvukov chrámového zborového spevu. Už chýbal len mních v rohu za vysokým stolom a mala som pocit, že sa prechádzam románom Meno ruže.
Tak nastúpte na metro, alebo na velib, prejdite parkom Ranelagh a ste tu...

16. 8. 2010

Vtedy v Bratislave

Koncom minulého týždňa som pri prezeraní noviniek v jednom bratislavskom kníhkupectve náhodou vypočula rozhovor dvojice mladých žien: - Aha, Žo Langerová! povedala jedna. – Tú už mám. Dokonca sa mi ju podarilo zohnať vo francúzštine, pre Mauricea... odpovedala druhá.
Zmienka o existencii francúzskeho prekladu knihy Žo Langerovej Vtedy v Bratislave. Môj život s Oskarom L., ma veľmi prekvapila. Potom, čo som sa pozrela na stránku http://www.litcentrum.sk/, som zostala priam v úžase: „Podstatná časť (Langerovej) spomienok vznikla v krátkom období slobody po januári 1968 a autorka si ich odniesla do emigrácie. Doplnené o niektoré dokumenty z 50. rokov vyšli v roku 1979 v angličtine v Londýne a vzbudili veľký ohlas. O dva roky neskôr vyšli vo Francúzsku v preklade filmovej hviezdy S. Signoretovej a v tom istom roku aj vo Švédsku, kde sa Langerová usadila. V roku 1985 vysielala úryvky z knihy Slobodná Európa v slovenčine. Takmer tri desaťročia po prvom vydaní a sedemnásť rokov po autorkinej smrti vychádzajú spomienky po slovensky.“
Kniha Vtedy v Bratislave sa hneď po svojom publikovaní vydavateľstvom PT Marenčin v roku 2007 stala hitom (viac o titule nájdete na slovenských internetových stránkach). Sila Langerovej výpovede inšpirovala aj ďalších umelcov. Jednou z nich je slovenská výtvarníčka Jana Farmanová, ktorá koncom roku 2009 prezentovala sériu obrazov Histoire, mapujúcu Langerovej príbeh. Dúfam, že inšpiruje aj vás a vašich francúzskych priateľov. Táňa