
A ako sa k nám kraslice dostali:? Najstaršie maľované vajíčka sú známe z pohrebísk v Prednej Ázii z polovice 3. tisícročia pred n. l. Podľa písomných záznamov vajíčka boli obradným darom a všetky svetové mytológie ich pokladali za symbol života. V starom Egypte sa zdobili pštrosie vajcia, no a starí Slovania farbili slepačie vajíčka na červeno. Červená farba mala umocniť ich účinok. Vajíčka mali obetnú a darovú funkciu a táto pretrvala vo vidieckych pospolitostiach do 20. storočia.
Tradície, ktoré spájajú vajíčka so sviatkami Veľkej noci, siahajú podľa legiend do 1. storočia n. l. Podľa jednej z nich po Kristovom nanebovstúpení údajne opustená Mária Magdaléna išla hlásať evanjelium do Ríma a tam navštívila cisára Tiberia. Podľa zvyku sa patrilo priniesť mu dar. Mária Magdaléna mu podarovala slepačie vajce so slovami: "Kristus vstal z mŕtvych". Cisár na jej zvolanie zareagoval spochybnením zmŕtvychvstania, že ho považuje za nemožné, ako je nemožné, aby sa biele vajce - dar Márie Magdalény zafarbilo načerveno. Legenda hovorí, že vajce v Tiberiovej ruke ihneď celé sčervenalo. Údajne odvtedy sa veľkonočné vajíčka farbia načerveno a najviac používaná farba je práve červená.