Milí blogeri, slovenský inštitút pre nás opäť raz pripravil kultúrnu lahôdku: 26. novembra sa v Galérie du Passage (6 passage St. Michel, Paris 17e) uskutoční vernisáž výstavy Regards croisés. Počas niekoľkých dní si budete môcť pozrieť fotografie slovenského umelca Petra Župníka a sochy ktoré vytvoril Patrice Mesnier. Pri tejto príležitosti sme požiadali Petra Župníka o krátke interview:Ako dlho žijete vo Francúsku a čo Vás priviedlo práve do tejto krajiny? Plánujete tu zostať?
15 rokov, ale stále cestujem medzi Issy-les-Moulineaux, Prahou a Spišom. Priviedol ma sem osobný príbeh, nebola to emigrácia ani hľadanie lepšieho života, v poslednej dobe radšej nič neplánujem , lebo to ani moc neviem a život prináša občas kotrmelce ktoré stejne tie plány poprekopŕcajú..........ale pár rokov určite ešte podýcham parížsky vzduch aj smog.
Môžete nám pár slovami priblížiť Vašu fotografickú tvorbu?
Nie som ten pravý na opisovanie mojej práce slovami, na to sú kunsthistorici a galeristi, pozrite si moje práce na http://www.zupnik.eu/, sú to nedokončené stránky, ale nejaký pohľad na moju prácu tam je, v zásade ide o to vytvoriť obraz, ktorý poteší alebo zaujme diváka na niekoľko sekúnd, to v dnešnom bombardovaní informáciami a obrazom považujem za úspech, že sa o moje práce niekto zaujíma bez marketingu, vychádzam stále z reality, nepoužívam umelé svetlo /okrem série pamäti noci z roku 1983, kde som fotografoval nočné mesto bleskom/, príroda je mojím absolútnym ateliérom, obyčajné veci, plody, listy, torzá ľudí, zvierat, nepravdepodobné stretnutia vecí a javov v hľadáčiku môjho aparátu.......taktiež geometria mesta, architektúra , pokúšam sa do obrazu dostať tajomno, kľud, pohladenie duše.
Čo považujete za doposiaľ najväčší úspech Vašej kariéry?
Asi to, že o moje práce je záujem, aj to, že som to stále nevzdal, že sa púšťam do nových projektov, ktoré mi vôbec nezaručujú finančné ocenenie, a že sa zatiaľ tomu môžem venovať, a možno aj to, že som si vytvoril určitý štýl, lebo desaťročia skladám nejaké puzzle, ktorého finálny obraz nepoznám ani ja.Ste v kontakte so Slovákmi, ktorí žijú a pôsobia vo Francúzsku?
Áno, je to paradoxne okruh ľudi z " materskej", obdobia, kedy sme sa stretávali s našimi maličkými ratolesťami, ktoré sú dnes väčšie ako my, a človek si vždy nájde nejaké bližšie duše alebo ľudí, s ktorými sa môže len tak otvorene porozprávať, čo tu nie je zvykom, je to veľmi dôležité mať takýchto priateľov, aspoň pre mňa.
Ďakujem veľmi pekne pánu Župníkovi za tento mini-rozhovor, a vám, milí blogeri, pripomínam, že táto výstava potrvá do 30. novembra (pozrieť si ju môžete od 12h do 20h).
