Ahoj Blogeri, Chvála eseje je názov pekného zamyslenia Vladimíra Petríka nad osobitným literárnym žánrom - esejou. Pýtate sa, čím môže byť táto úvaha zaujímavá pre krajanov vo Francúzsku? Predovšetkým tým, že hovorí o prepojení Francúzov a Slovákov, o vplyve francúzskeho umenia a myslenia na slovenské.
O francúzskom vplyve vieme svoje. Mnohí z nás sa tu osadili práve preto, že im učarovali isté aspekty francúzskeho životného štýlu. Či k nim patrí aj umenie diskutovať, na ktoré si Francúzi obzvlášť potrpia (nakoľko sa považujú za pokračovateľov tejto antickej tradície), je otázne. „Pravda, ako píše Petrík, vôľa vysloviť sa, vziať problém za svoj, je u nás rozvinutý dosť slabo.“
Platí to aj o nás, Blogeroch. Väčšina z nás uprednostňuje čítanie blogu pred jeho písaním. Mnohí ho vo svojich mailoch chvália, považujú ho za zaujímavý a prospešný. No len málokto sa odváži prispieť a verejne sa vysloviť. Zámerne spomínam odvahu, pretože k jej nedostatku sa v súvislosti s písaním priznávajú mnohí pisatelia mailov.
Chválu eseje preto môžeme chápať aj ako výzvu aspoň z časti nasledovať príklad francúzskych a slovenských esejistov ;) Ak vás článok, ktorý si môžete prečítať na stránke denníku Pravda po kliknutí na názov príspevku, inšpiruje, neváhajte sa s vašimi „pokusmi“ (essais) podeliť s ostatnými čitateľmi blogu.
Peter
Aspoň takto ďakujem všetkým účastníkom včerajšej večere za skvelú náladu. Stretlo sa nás napokon 20 a už ako pravidelne pribudli nové tváre. Aj vďaka tejto zmesy korenia sú naše stretnutia čoraz veselejšie a sú aj príležitosťou na výmenu skúseností, či informácií ako sa vynájsť v spleti francúzskej administratívy. Viac foto nájdete v albume na facebooku. 
Už teraz sa teším na nové stretnutie, povedzme si začiatkom marca. Ak máte v hlave nejaké vhodné reštaurácie, dajte mi vedieť. No a chlapci a muži, nehanbite sa a pridajte sa, lebo nejako je vás stále pomenej.
