Boostez váš imidžový potenciál...

S novým rokom a menšou dávkou snehu sa dnes otvorili brány obchodov s tradičnými „soldami“. Ak však neviete čo si na seba kúpiť, čo sa vám hodí, či ktorá farba je tá pravá, mám pre vás jeden tip. V sérii rozhovorov s našimi krajanmi vám dnes predstavujem Tatianu Kochanovú z konzultingovej firmy Code to Dress (http://www.codetodress.fr/).

Začneme klasickou otázkou. Ako dlho si už vo Francúzsku? Hmm, priznám sa, prestala som tie roky počítať... A potom ma vždy prekvapí výsledné číslo. Po prvýkrát som sem prišla v roku 1997, keď sa mi podarilo doslova „vybehať si“ skromné študijné štipko. Pamätám sa ešte, ako som si fascinovane prezerala nádherné dúhové farby víz v mojom pase a mala pocit, že som milionár. Dnes je pre mňa záhadou ako som z toho mohla vtedy vyžiť a ten pas som si od pasového oddelenia odkúpila. Potom nasledovalo v roku 1999 ďalšie štipendium a stala som sa hrdou nositeľkou titulu „boursière du gouvernement français“. A po ročnej zastávke v Bruseli som tu.
Pourquoi Francúzsko? Ťažká otázka, na ktorú by som s každým rokom odpovedala ináč. Na začiatku to bola snaha oddeliť sa od húfov, ktoré smerovali do Nemecka, Anglicka či USA. „Na vine“ sú aj romantické predstavy o prechádzke na Montmarti mojich profesoriek francúzštiny. Ale už dávnom som spozorovala, že tí čo sú priťahovaní touto kultúrou majú istú špeciálnu „fibre“. Stále viac a viac som presvedčená o tejto voľbe, pretože mi táto krajina dala veľa. Otvorila mi nové intelektuálne horizonty, nakazila ma smädom po umení, povzbudila „rebelantskú“ odvahu a dala mi zažiť pocit slobody.
Rozbehla si si tu vlastnú firmu, takže tu plánuješ ostať? Ach tá klasická dilema, ktorá potrápi asi každého prisťahovalca... Ostať či neostať? Osobne pokladám dnes túto otázku za obsolentnú. Na čo aj, keď cesta z Paríža do Bratislavy trvá takmer rovnako ako tá z Bratislavy do Košíc? Časy, keď sme sa ako chudobní príbuzní z východu nechali šacovať podozrievavými colníkmi v autobusoch za Viedňou sú už našťastie (ne)dávno za nami. Dnes už mate právo pokladať človeka čo nevie kde je Slovensko za „pas assez cultivé“.
Pokladám sa za príslušníka novej generácie Európanov a mojim domovom je Európa. Žijem v medzinárodnej komunite a fascinuje ma to. Ale som tiež hrdá na môj pôvod a na tie „moje pravé slovenské hodnoty“ si nenechám siahnuť. A veru, v parížskom chaose často slovenský pragmatizmus a nekomplikovanosť poslúžia a osviežia.
Tak nám teda povedz pár slov o tvojej firme. Code to Dress (http://www.codetodress.fr/) je konzultingová firma, špecialista na profesionálny a osobný imidž a neverbálnu komunikáciu pre firmy a súkromné osoby. Naše know-how našlo uplatnenie v širokom spektre intervencií : od príprav na pohovory pri hľadaní práce, vytvorenie imidžu na úrovni klientových ambícií a postavenia, zasvätenia „expats“ do francúzskeho dress kódu, po zvýšenie image-confidence či módne poradenstvo. Našim cieľom je naučiť našich klientov maximálne využiť ich imidžový potenciál. Každý človek ním disponuje, len je potrebne vedieť ako na to. Takže : Soyez Visiblement Vous !
A je vidieť rozdiel medzi slovenskou Parížankou a tou „pravou“? Samozrejme. A tak to má byť, ak nechcete byť iba lacnou napodobeninou bez vlastnej identity. Dokonca vediem ateliéry o francúzskej móde, kde sa tejto otázke špeciálne venujem. Porovnala by som ju k francúzskej kuchyni. Je rafinovaná, hľadajú sa zaujímavé chute a arómy. Zelenú ma kreativita a detaily. Francúzi nemajú radi prílišnú priamosť, a tak je to aj s oblečením. Byť sexi na Slovensku a Francúzsku je úplne o niečom inom. Keď už má človek šancu žiť tu, je škoda nevyjsť z ulity a neinšpirovať sa francúzskym štýlom. Avšak vždy s ohľadom na vlastnú kultúru a fyzionómiu. Je to jedinečná šanca rozšíriť si obzor.
Si v kontakte so Slovákmi, ktorí tu žijú a pracujú ? Nuž asi hej, keď tu píšem... Ale vážne, musím sa priznať, že prvé roky som skôr brázdila v nových vodách. Úplne náhodou som sa nedávno spoznala s Deťmi Dunaja, vašim Blogom, Akčnými Slovákmi... atď. Nejedná sa ani tak o národnú príslušnosť, ako o ľudí. A títo sú jednoducho úžasní, bez syndrómu „objavil som Ameriku“ a plní dynamiky.
Na záver by som pri tejto príležitosti chcela celej našej „slovaco-munite“ popriať veľa zdaru v novom roku, a poďakovať za skvelé privítanie! Teším sa, že spolu podnikneme ďalšie akcie, ktorými sa pozitívne zviditeľníme a podelíme o našu unikátnu kultúru.
„Visiblement Vôtre“, Tatiana Kochanová
No a ja ďakujem Tatiane za príjemný rozhovor a za celý blog jej prajem veľa klientov do nového roka.

Ak máte typ na rozhovor so zaujímavým Slovákom žijúcim vo Francúzsku, dajte nám vedieť. Radi sa s ním stretneme, pozhovárame a predstavíme ho ostatným krajanom.