Čo sa Vám vynorí v hlave pri slove Štrasburg? Jasné, Európsky parlament a s ním kopa betónu a skla. A ešte katedrála. Pekná. Gotická. Však aspoň čosi zaujímavé na tom francúzsko-nemeckom pohraničí byť musí.Skôr z dôvodu odškrtnutia si ďalšieho európskeho mesta zo zoznamu nenavštívených a vety: tak to už využime, keď sme v Lorraine, ako zo skutočného záujmu sme sa tam vybrali so spriatelenou občiankou Českej republiky. A, priatelia, musím Vám povedať, že sme urobili dobre. Obloha akoby zázrakom po týždni mrholenia prepustila slnečné lúče a všetky obláčiky sa poskrývali za horizont, tak, aby sme ich ani nezahliadli. Prekvapenie nám prinieslo aj samotné mesto – okrem známej katedrály, ktorej však ani jej popularita neubrala z krásy, nás privítali vatové domčeky štvrti Petite France, podobné tým z Colmar, mesto na, povedali by sme, príjemný „pražský štýl“ s vysokými zdobenými budovami, no pritom nachádzajúce sa na ostrove podobnému tomu slávnemu parížskemu, neuveriteľný a zaslúžený výhľad zo strechy dómu, a vrchol dňa v čínskej reštaurácii, nakoľko všetky tie tradičné už boli plné... :)
Pre ďalších návštevníkov odporúčam ešte pozrieť si orloj, ktorý je však v nedeľu neprístupný a dokonca za jeho prehliadku vyberajú vstupné (!) a, možno aj ten parlament. Ale ten je trochu ďalej, my sme si namiesto cesty električkou vybrali možnosť posedieť si pri rozvodnenom Rýne a kochať sa pamiatkami ostrova. Verím, že Vás do Štrasburgu už nebudú lákať len európske záležitosti či pohár vareného vína počas Vianočných trhov, ale mesto samotné, rúškom inštitúcií zahalené, tajomné.
