Ten kto aspoň trochu pozná filmovú tvorbu Clinta Eastwooda vie, že si vždy vyberal výnimočné postavy so silným charakterom a pevnými zásadami. Platí to nielen pre filmy v ktorých hral, ale i pre filmy, ktoré sám režíroval (z tých posledných stačí spomenúť film L´Échange, ktorého recenziu sme na našom blogu uverejnili 30. novembra 2008).
Svojmu štýlu Clint zostal verný i vo svojom najnovšom filme, Gran Torino, ktorý nielen režíroval, ale v ňom i stvárnil hlavnú postavu. Walt Kowalski, veterán vojny v Kórei, je zatrpknutý, osamelý starý muž, ktorý práve pochoval manželku, synovia, ku ktorým si nikdy nevedel nájsť cestu, sa už hádajú o budúce dedičstvo, a tak mu spoločnosť robí už len jeho verný pes Daisy, plechovice piva, brokovnica neustále pripravená na použitie a jeho milované Gran Torino, auto o ktoré sa stará priam fanaticky. Walt, so sklonmi k rasizmu a šovinizmu, žije v štvrti obývanej takmer výlučne imigrantmi ázijského pôvodu, preto sa často cíti byť cudzincom vo svojej krajine.
Jeho život však čaká zásadná zmena. Keď sa Thao, Waltov mladý sused pôvodom Hmong, pokúsi ukradnúť Waltovo milované Gran Torino (a v čom mu zabráni Waltova vždy pripravená brokovnica), Thaova sestra Sue ho prinúti "vykúpiť sa" prácou pre Walta. To, čo spočiatku vyzerá ako stret dvoch úplne odlišných nezlučiteľných svetov, sa pomaly mení na úžasnú a obohacujúcu medzigeneračnú výmenu. Walt učí Thaa pracovať, postupne mu dodáva sebavedomie (i keď občas trochu drastickým spôsobom) a Thao mu za to dáva chuť znovu žiť medzi ľuďmi. Takmer idylické spolunažívanie je však čoskoro narušené miestnym gangom, ktorý si vzal na mušku nielen Thaa, ale i jeho sestru Sue. Walt robí čo môže, aby ich ochránil, nedokáže však zabrániť nenapraviteľnému...
Viac vám už z príbehu neprezradím, pripravila by som vás tak o nečakané, avšak o to silnejšie rozuzlenie. Môžem vám však povedať, že za posledných pár mesiacov to bol môj najsilnejší a najemotívnejší filmový zážitok. Napriek svojim 79 rokom je Clint Eastwood na vrchole svojho hereckého umenia, jeho charizma a sila osobnosti vás doslova priklincujú k stoličke...
Tento film naozaj vrelo odporúčam a už sa teším na vaše komentáre.
Skvelý filmový zážitok !
Verím, že si ešte všetci spomínate na tohtoročné vianočné trhy v Paríži. Čas letí a máme tu jar s Veľkou nocou. Občianske združenie Deti Dunaja (http://www.detidunaja.sk/) pripravilo aj tentokrát veľkonočnú predajnú výstavu, ktorej výťažok poputuje na financovanie štipendií slovenských detí z detských domovov. Na tejto už druhej výstave bude vystavených okolo 350 kraslíc od najlepších remeselníkov. Najväčším lákadlom pre vašich francúzskych priateľov je fakt, že naše slovenské kraslice sú z naozajstných vajec a nie z dreva ani z čokolády. Na trhu nájdete kraslice škriabané, vyšívané, dierkované, maľované, slamené ... tak neváhajde a príďte podporiť slovenskú jar.
