Dominikove Tatarkove Prútené kreslá boli schované v našej knižnici za inými knihami, keďže tento autor bol vyškrtnutý z oficiálneho literárneho života v časoch normalizácie. Mamina ich po roku 89 oprášila a ja som sa zoznámila s príbehom Bartolomeja Slzičku, slovenského študenta v Paríži, a jeho platonickou láskou k Daniele. O to viac som bola rada, keď som v lete tohto roku dostala svoju vlastnú verziu nového vydania a ponorila som sa po vyše desiatich rokoch do toho istého príbehu. Tentokrát bol iný, keďže i ja teraz bývam v Paríži a mohla som si presne predstaviť miesta, v ktorých sa príbeh odohráva. A našla som aj pasáž o nás, o krajanoch..."Nevedel som, ale už viem : na svete sú krajania. Medzi nimi sa mi za ničím na svete necnelo, ..."Ak máte chuť spoznať tento príbeh Bartolomeja z krajiny nikoho, teda z Československa rokov 38-39, tak ju nájdete "nezaprášenú" u mňa v knižnici.
