Veľvyslanectvo SR vo FR 10. decembra 2008 zorganizovalo prezentáciu novej publikácie Service historique de la Défense de la République française (SHD) s názvom La mémoire conservée du général Milan Rastislav Štefánik. (BSF o podujatí informoval 3. decembra 2008 v príspevku La mémoire conservée du général Štefánik.) Publikáciu prezentovali jej autori, pracovníci SHD Frédéric Guelton (na fotografii vľavo), Emanuelle Braudová (uprostred) a doktorand Historické ústavu SAV Michal Kšiňan (vpravo). Súčasťou akcie bola aj autogramiáda, po ktorej som Michalovi položil niekoľko otázok týkajúcich sa jeho pôsobenia vo FR.
Michal, predovšetkým Vám gratulujem k vydaniu knihy, ktorú ste nám dnes večer predstavili s Vašimi kolegami. Ako ste sa zapojili do tohto projektu?
Ďakujem za gratuláciu. Treba povedať, že som mal aj šťastie. V apríli roku 2006 mal riaditeľ SHD-DAT (Vojenský historický ústav – Oddelenie pozemného vojska) plukovník Guelton v Bratislave prednášku o Štefánikovi. Ja som už bol v tom čase rozhodnutý odísť študovať do Paríža a venovať sa Štefánikovi. Tak sme spojili sily. Ja som hľadal v archívoch podklady pre moju diplomovku a zároveň som ich dával aj poručíčke Emmanuelle Braudovej. Tá začala so zhromažďovaním dokumentov už pred mojím príchodom.
Dlhodobo sa špecializujete na osobnosť M. R. Štefánika. Ako ju vnímajú francúzski historici?
Štefánik je osobnosť, ktorá ležala a aj leží na duši mnohým ľuďom vrátane historikov. Tí francúzski, ktorí Štefánika poznajú, ho vnímajú ako veľmi významnú osobnosť. Na druhej strane, dnes sme už ďaleko od nejakého nekritického hagiografického prístupu.
Publikácie o Slovensku, jeho histórii, sú vo Francúzku skôr vzácnosťou. Aká je podľa Vás cesta k posilneniu povedomia Francúzov o našej krajine?
Myslím si, že je to hlavne chyba nás Slovákov. Mali by sme sa viacej snažiť ako jednotlivci, ale väčšia podpora by mala prísť aj od štátu. Jedna z príčin je aj dlhodobá absencia vlastnej štátnosti. Domnievam sa však, že sa to pomaly začína meniť k lepšiemu. Slovenská vláda začína dávať štipendiá Slovákom na štúdiá v zahraničí, ale aj cudzincom, ktorí chcú študovať u nás, máme prvého francúzskeho slovakistu atď. Vyžaduje si to čas a trpezlivosť.
Aké sú Vaše výhľady, pokiaľ ide o spoluprácu na ďalších projektoch vo Francúzsku?
Dúfam, že dobré :) Tento projekt sa však ešte neskončil. Ak sa všetko podarí, mal by vyjsť aj slovenský preklad knihy. Navyše spolupracujem s profesorom Antoinom Marèsom zo Sorbonny, u ktorého by som si chcel začať robiť doktorát (thèse en cotutelle).
V Paríži ste strávili študentské roky, dnes sa do Francúzska často vraciate v súvislosti s vedeckou prácou. Aké boli a sú Vaše kontakty s tunajšou krajanskou komunitou?
S niektorými francúzskymi Slovákmi som sa skamarátil, a keď som v Paríži vždy ich rád pozriem. Podľa možností navštevujem akcie Slovenského inštitútu v Paríži. Samozrejme chodím aj na konferencie, prípadne iné podujatia týkajúce sa Slovenska, kde sa stretávam s krajanmi.
V poradí už 7. vianočné trhy francúzsko-slovenského združenia Deti Dunaja (http://www.detidunaja.sk/), ktoré sme zorganizovali v Paríži v dňoch 12. - 14. decembra, mali veľký úspech a naše obavy zo zmeny miesta sa ukázali ako neopodstatnené. Okrem verných priateľov a známych nás navštívili aj náhodní chodci, turisti a dokonca aj Slováci, ktorí si prišli vychutnať vianočný Paríž. Všetci si pochutili na domácich makovníkoch a varenom grogu, ktorý vo víkendovej zime, veľmi dobre zahrial. Užitočné sme spojili s príjemnými stretnutiami s neznámymi ľuďmi, z ktorých niektorí vôbec netušili, kde sa Slovensko nachádza – áno aj takí sa dnes nájdu. Netušili, no vďaka našim trhom dnes už veľmi dobre vedia. Všetci ocenili hlavne našu tradičnú pohostinnosť. 
