Dnes vám v našom cykle rozhovorov s krajanmi predstavujeme Máriu Doprejovú-Danthine. Už sme sa na blogu v minulosti zmienili o niektorých jej aktivitách a publikáciách, ale tentoraz ju máte možnosť spoznať bližšie.
Čo vás priviedlo do Francúzska a prečo ste sa rozhodla tu zostať?
Odpoveď ako z lacného románu : do Francúzska ma priviedla láska : -) A to, že som tu zostala bolo dôkazom, že princ na bielom koni bol ten pravý : -) Všetko je náhodnou konštaláciou okolností.
Ako dlho a kde tu žijete?
Do Francúzska som prišla v roku 1998, čiže pred 14 rokmi. Žijem v Paríži, presnejšie na južnom predmestí Paríža.
Čo sa vám tu páči a čo vám naopak najviac chýba zo Slovenska?
Prvé roky po príchode do cudzej krajiny si človek musí svoje plnohodné miesto krvopotne vytvárať. Nie je to vždy ľahké, hoci navonok niekedy ľudia vidia len tie svetlé stránky. Ale za tie roky som s Parížom akosi splynula, napriek negatívam veľkomesta, Paríž zbožňujem, jeho dynamiku, jeho nekonečnosť. Francúzska mentalita mi je blízka a mám tu už vytvorené svoje zázemie a domov. Páči sa mi, ako Francúzi vedia vychutnávať život v “maličkostiach”, keď aj servírovanie kávy a čerstvého sladkého pečiva počas rokovania v práci je takmer slávnostným obradom a večerný aperitív s priateľmi na terase kaviarne má hodnotu exotickej plavby na mori.
Najviac mi chýba, že cez víkend sa nemôžme len tak schytiť s deťmi a ísť k rodičom na nedeľný obed. So Slovenskom ma spája istá nostalgia za priateľstvami z detstva, zo štúdíi, za tými, ktoré nás formujú do života. Niekedy sa pristihnem pri čudnom pocite, že moje detstvo a detstvo mojich detí majú úplne odlišné reálie, inú kultúru.
Aké sú vaše umelecké a pracovné aktivity vo Francúzsku?
V práci koordinujem globálne poistné programy pre klientov s filiálkami po celom svete, ale moje záujmy vo voľnom čase sú v diametrálne odlišnej sfére. Už od štúdií na Sorbone zostávam verná idiomatickým slovným spojeniam a metaforám a toto hobby vyústilo aj do kníh “Anglické idiómy pod lupou” a “Francúzske idiómy pod lupou”. Tento rok na portáli http://www.francuzstina.eu/ uvádzam každý deň jeden idiomatický zvrat hovorovej francúžštiny. Prežité skúsenosti z Paríža a pozorovania mentality Parížanov som skompilovala do knižnej podoby s názvom “Paríž – moja láska, môj život” a moje neutíchajúce nadšenie z Paríža sa premieta v spolupráci s českým fotografom Janom Schinkom na trojjazyčnej webstránke http://www.paristep.com/ Občas napíšem nejaké zamyslenie na blog denníka Sme http://dopjerovadanthine.blog.sme.sk/ Nápadov mám veľa, len ten čas neúprosne letí.
Čo považujete doposiaľ za najväčší úspech vašej kariéry?
Neviem, či sa dá označiť jeden bod v kariére ako najväčší úspech, ale pre mňa je úspechom a zadosťučinením to, že v každej mojej doterajšej pracovnej fáze som robila to, čo ma bavilo, či už to boli tlmočnícke a prekladateľské roky; alebo posledné desaťročie v maklérskom poisťovníctve. Mojim najväčšim úspechom je snáď, že zatiaľ sa mi darí kombinovat pracovné povinnosti s rodinou, bez toho, že by som mala pocit, že deti ukracujem o svoju prítomnosť, a bez toho, že by som mala pocit, že svoju prácu vykonávam nesvedomito alebo neuspokojivo.
Ste tu v kontakte so Slovákmi?
Po príchode do Paríža som bola na niekoľkomesačnej tlmočníckej a prekladateľskej stáži na Slovenskom veľvyslanectve v Paríži a tá mi otvorila dvere k mnohým zaujímavým akciám a umožnila mi spoznať mnohých Slovákov tu žijúcich. Mám tri malé deti, a tak sa mi posledné roky nedarilo často sa zúčastňovať podujatí organizovaných Slovákmi v Paríži, ale snažím sa chodiť aspoň na slovenské vianočné trhy, ktoré každoročne organizuje Asociácia Deti Dunaja. Medzi blízkymi priateľmi máme niekoľko slovensko-francúzskych párov, ktoré majú deti v podobnom veku ako naše, takže tento typ kontaktu so Slovákmi je momentálne najfrekventovanejší : -)
Ďakujeme za rozhovor a želáme veľa šťastia.
