Do kina na Slepé lásky

Iste ste už nedočkavo sledovali blog a čakali na sľubované podrobnosti o tom, kedy spolu pôjdeme do kina na slovenský film Slepé lásky.
http://www.ascdistribution.com/fiche.asp?id=38
http://www.blindloves.com/

Film režiséra Juraja Lehotského bol ocenený na festivale v Cannes v máji 2008 a vo francúzskej distribúcii vyšiel minulú stredu, teší sa výbornej kritike. Netradičný dokumentárny film o láske medzi nevidiacimi a ako hovorí upútavka: "L'amour peut être doux, l'amour peut être bête, l'amour peut aussi être aveugle parfois..."

V Paríži film hrajú na dvoch miestach, v MK2 Beaubourg (50, rue Rambuteau, 75 003) a v kine Arlequin (76, rue de Rennes, 75 006) a to iba do 24.februára. Treba sa teda poponáhľať.

My si ho pozrieme v stredu, 18. februára o 19h50 v MK2 Rambouteau.
Film je v pôvodnej verzii po slovensky s fr. titulkami, takže neváhajte vziať so sebou aj svojich francúzskych priateľov a známych.
Dajte vedieť v komentároch, či prídete a kto má záujem, stretnúť sa na apero pred alebo po filme.

Tešíme sa na Slepé lásky - a samozrejme na vás!

Picasso et les Maîtres

Začiatkom decembra 2008 BSF vyhlásil súťaž o 2 voľné vstupenky na výstavu Picasso et les Maîtres ako poďakovanie za vašu výpomoc na vianočných trhoch. Vstupenky a katalóg výstavy získala Ľudmila Štefániková, ktorá sa s nami podelila o dojmy z výstavy:
Bola streda, 13 januar 2009. Vystupili sme z metra a vykrocili sme priamo ku vchodu k vystave. Vdaka specialnym vstupenkam sme nemuseli vystat rad cim sme si vysluzili ziarlive pohlady cakajucich na listky. Bolo to fajn, lebo pocasie bolo sychrave. Ked som vstupila do prvej miestnosti, bola som velmi prekvapena. Vystavna miestnost bola velmi tmava, seda, ako aj vsetky ostatne mimochodom, svetelne spoty mierili priamo na obrazy. Cely koncept vystavy spocival v porovnani originalneho diela a jeho interpretovanej Picassovej kopie. Zaciatok vystavy, a teda prva miestnost, koresponduje na Picassove zaciatky na univerzitach, ked kreslili busty a anticke sochy, detaily tela. Najzaujimavejsie na tom bolo to, ze aj tie sochy, ktore skicoval, sme mali moznost vidiet na vlastne oci. Boli umiestnene v strede saly. Po stranach boli na stenach vyvesene rozne Picassove obrazy.V dalsich miestnostiach sme mali moznost vidiet diela zoskupene tematicky, podla majstra, ktorym sa inspiroval, alebo podla obdobia z Picassovho zivota. V strede sal boli zaroven pod sklom vystavene original + grafiky, ktore boli prezentovane podla postupnosti tvorenia, cim chcem povedat, ze sme mali moznost vidiet prvu etapu obrazu, hruby nacrt, nasledne pribudajuce detaily a finalny vytvor. Bolo to velmi zaujimave, pre mna ako amatera, sledovat ako vlastne vznika taka grafika.Ku koncu vystavy samozrejme nesmeli chybat zatisia.Ani sme sa nenazdali a bolo po vystave. Musim priznat, ze co to do velkosti, vystava bola situovana cez dve poschodia, co sa mne zdalo popravde malo, ale v skutocnosti sme tam stravili tri a pol hodiny, pretoze pred kazdym obrazom sme sa jednoducho museli zdrzat. Takze by som chcela potvrdit, ano bola to jedna z najvacsich vystav Picassa vobec, ale nie do velkosti, ale presnejsie do objemu, hlbky a preciznosti myslienky vystavovat diela este nevystavovane v koncepcii tak komplexnej a eklektickej.Z organizacneho hladiska zoskupit originaly majstrov a Picassove diela musela byt riadna praca, ale stalo to zato. Tato vystava bola medialnou senzaciou, pretoze prelomila rekordy v pocte navstevnikov, ktori prisli do Pariza z roznych kutov sveta prave koli nej. Mne z nej ostali hlboke dojmy a zaroven krasny katalog zahrnujuci vystavene diela a komentare, ktory som k listkom vyhrala.
Ľudmila

Rekonštrukcia priestorov a dočasná zmena adresy Veľvyslanectva SR vo FR

Začiatkom februára 2009 sa Veľvyslanectvo SR vo FR z dôvodu plánovanej rekonštrukcie budov na krajanom známej adrese 125, rue du Ranelagh, 75016 Paris dočasne presťahovalo do nových priestorov. V tejto súvislosti sme sa so žiadosťou o podrobnejšie informácie obrátili priamo na náš zastupiteľský úrad.

Odkedy slovenské veľvyslanectvo sídli v priestoroch na ulici Ranelagh?
Od vzniku SR v roku 1993. Komplex budov predtým patril Veľvyslanectvu ČSFR vo FR, sídlilo v ňom jeho obchodno-ekonomické oddelenie. Vila so salónmi, ktoré krajania dôverne poznajú zo spoločenských a kultúrnych podujatí veľvyslanectva alebo Slovenského inštitútu v Paríži, pôvodne patrila známej parížskej rodine Polacco. Na naše spoločenské podujatia pozývame Michela Polacco, ktorého možno poznáte z vĺn francúzskeho rozhlasu.
Začiatkom februára sa veľvyslanectvo presťahovalo do prechodných priestorov. Kde vás teraz nájdeme?
Dňa 3. februára 2009 sa všetky oddelenia veľvyslanectva presťahovali do administratívnych priestorov Multiburo Trocadéro (viď foto a plán). Nové kontaktné údaje sú nasledovné: 14 Avenue d’Eylau, 75016 Paris; Tel.: +33 (0)1 70 92 93 70; Fax: +33 (0)1 70 92 93 79; Email: emb.paris@mzv.sk Úradné hodiny veľvyslanectva zostávajú nezmenené: pondelok - piatok, 08:30 - 13:00 hod. a 14:00 - 17:00 hod. Krajania nájdu tieto informácie aj na internetovej stránke veľvyslanectva http://www.mzv.sk/pariz
Pre krajanov je mimoriadne dôležité konzulárne oddelenie. Ako sa ho dotkli nedávne zmeny?
Sťahovaním došlo k zmene jeho stránkových hodín: utorok a štvrtok, 09:00 - 12:00 hod. Okrem operatívneho riešenia všetkých konzulárnych prípadov slovenských občanov vo Francúzsku konzulárne oddelenia takisto zodpovedá za výkon štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí.
Krajanom zároveň pripomíname možnosť dobrovoľnej registrácie do zoznamu, ktorý sa využíva pri príprave pozvánok na akcie veľvyslanectva a Slovenského inštitútu. V prípade záujmu môžu o zápis do tohto zoznamu požiadať mailom alebo telefonicky.
Ako bude v zmenených podmienkach pracovať Slovenský inštitút v Paríži? Aké podujatia plánuje v najbližšom období?
Slovenský inštitút sa 3. februára 2009 presťahoval na rovnakú adresu ako veľvyslanectvo. Pracovať bude rovnakým spôsobom ako doteraz s tým rozdielom, že dočasne nebude môcť využívať salóny veľvyslanectva na ulici Ranelagh. Slovenské umenie bude v Paríži pravidelne prezentované v Cité international des Arts (http://www.citedesartsparis.net/). Inštitút v najbližšom období plánuje uvedenie úspešného slovenského filmu Slepé lásky, koncert slovenskej opernej speváčky Adriany Kučerovej a viaceré umelecké výstavy. Záujemcovia nájdu informácie o programe inštitútu na jeho internetovej stránke www.siparis.mfa.sk/ Mesačný program im môže inštitút zasielať aj emailom. Do mailinglistu budú zaradení na základe emailovej alebo telefonickej žiadosti.

Februárový program Slovenského inštitútu

Programu na tento mesiac dominujú Slepé lásky. Ich parížsku predpremiéru ešte koncom minulého roka zorganizoval Slovenský inštitút. Zdá sa, že filmu sa darí, svedčia o tom početné nominácie na významné medzinárodné festivaly. Jednoznačným úspechom je aj uvedenie snímky vo francúzskej distribúcii. Podrobnosti o Slepých láskach a ich tvorcoch nájdete na adrese http://www.blindloves.com/

Program si môžete prezrieť alebo vytlačiť po kliknutí na obrázok.

Román o mäkkých veciach v tvrdom svete

Fotograf Irvin sa rozhodne odcestovať, aby sa zbavil nezvyčajnej závislosti, ktorá mu zruinovala život a zachvacuje čoraz viac ľudí. V nemeckom veľkomeste sa v úplnej tme zblíži so ženou svojho života a získa príležitosť, aká prichádza len raz. Silný príbeh o tom, ako prežiť, keď je všetko choré a od niečoho závislé. Šokujúci a zábavný, erotický aj ironický, taký je Plyš...

Prístrojová technika ho vydala v roku 2005, keď som odchádzal do Francúzska (cestoval som z úplne iných dôvodov ako Irvin). Tak ako predošlé knihy Michala Hvoreckého (http://hvorecky.sk/), aj táto v dobe vydania mierne predbiehala slovenskú realitu, plne však rešpektovala medzinárodný literárny kontext. Futuristický charakter románu by mohol trocha pripomínať Egona Bondyho, ktorý Hvoreckého pokladal za veľký talent. Napínavý dej a krátke vety dávajú knihe rýchly spád. Na niektorých miestach som mal ale pocit, akoby bola šitá horúcou ihlou. Môžete sa o tom sami presvedčiť, rád vám ju požičiam.

O našej škandinávskej večeri...

Minulý týždeň sme sa tradične stretli na večeru, tentokrát v zúženej čisto slovenskej komunite. Áno, skúsili sme niečo iné - dánsku kuchyňu. Reštaurácia s celkom dizajn vzhľadom a hlavne neprehliadnuteľnou freskou na stene v štýle "cíťte sa ako v saune"! Jej autorom je avantgardný umelec Jean Lecointre - http://www.jeanlecointre.com/. Na obrázku jedno z jeho diel s názvom "Viens".

LE CESAR ako dégustation ponúka veľmi elegantne naaranžované lahodné chlebíčky, rôzne šaláty a hlavne veľký výber nakladaných a údených rýb, väčšinou všetko na studeno. Človek sa z týchto ľahkých rybích chutí cíti nakoniec celkom zdravo, môže sa však stať, že ak ste si predtým už omylom dali jednu malú večeru, tak ešte vždy zvládnete aj dezert - ale tiež, že tí, čo bežne pýtajú duplu, sa tentokrát dosýta najedli. Skutočne nevyspytateľné :) každopádne, skonštatovali sme, že táto zdravá severská strava má svoje čaro.
Ešte na záver, že stretneme sa aj nabudúce - plánujeme to skľbiť s filmom Slepé lásky, ktorý v kinách uvádzajú 11.februára. Ale o tom už podrobnejšie na blogu v najbližších dňoch - nuž, sledujte pozorne!

Katarína Kúdelová

Katarína Kúdelová je mladá slovenská výtvarníčka pochádzajúca z Banskej Bystrice, ktorá žije a tvorí vo Francúzsku. Zaoberá sa telesnosťou človeka a zvieraťa, hraničnými situáciami existencie, prostredníctvom objektov, performancií a videa. Pri príležitosti jej aktuálnej výstavy v Toulouse „en découdre“ som Katke položil niekoľko otázok.

Katka, vo FR pôsobíš už niekoľko rokov, čo ťa sem priviedlo?
Prišla som do Francúzska, do mesta Angers hneď po skončení gymnázia, aby som tu vychodila umeleckú školu Beaux-arts.
Aké boli tvoje umelecké začiatky? Čo bolo pre teba vo FR najťažšie?
Strávila som veľa času hľadaním rôznych príležitostí na výstavy, rozposlala som kopy portfólií s fotografiami mojich prác a vlastne dodnes som neprestala. Ale teraz sa mi už aj stáva, že si ma výstavy nájdu samé. Myslím, že byť výtvarníkom vo Francúzsku je o niečo jednoduchšie, ako na Slovensku. Zdá sa mi, že tu existuje viacej programov pre finančnú podporu umeleckých projektov, aj keď, samozrejme, nie vždy je ľahké ich obdržať.
Čo vo svojej doterajšej umeleckej kariére považuješ za najväčší úspech?
Neviem, či to môžem nazvať mojim najväčším úspechom, ale v každom prípade ma extrémne potešilo, keď sa mi minulý rok podarilo zaradiť do výstavného plánu novovzniknutého priestoru room 19_21 v Banskej Bystrici. Bola to moja prvá výstava na Slovensku.
Kde sa verejnosť môže zoznámiť s tvojou tvorbou?
Momentálne sa zúčastňujem skupinovej výstavy „en découdre“ vo Fondation espace écureuil v Toulouse. Výstava potrvá do 21. februára. Podrobnejšie informácie nájdete na stránkach http://www.caisseepargne-art-contemporain.fr/ V máji spolu so siedmimi francúzskymi výtvarníkmi vystavujeme v Stredoslovenskej galérii v Banskej Bystrici. Moje práce a všetky aktuality možno tiež konzultovať na stránkach http://katarinakudelova.free.fr/
Udržuješ kontakty s miestnou slovenskou komunitou a so Slovenskom?
Vo Francúzsku, v oblasti, kde bývam (Anjou), veľa Slovákov nepoznám a veru mi to aj chýba. Na poli profesionálnom, som veľmi rada, že sa mi minulý rok podarilo nadviazať spoluprácu so Stredoslovenskou galériou v Banskej Bystrici, ktorá bude pokračovať i tento rok. Uvítala by som tiež eventuá lnu spoluprácu so Slovenským inštitútom v Paríži.

Katka, ďakujem ti za rozhovor a prajem veľa úspechov.

Run&Bike d´Andrésy

Ahoj blogeri, ak ste si do nového roka dali predsavzatie športovať, máte príležitosť naplniť ho v praxi. Záujemcovia sa k nám môžu pridať v nedeľu 8. februára 2009. Stretneme sa v mestečku Andrésy (http://www.andresy.com/) neďaleko Paríža na bežecko-cyklistickom podujatí Run&Bike d´Andrésy. Pozor, Run&Bike est une course qui se déroule par équipe de deux concurrents avec un seul VTT (l'un court pendant que l'autre pédale). Viac informácií nájdete na adrese: http://www.runandbikeandresy.teamtripassion.fr/ Sportivement ;)

Iné svety

Mladý dokumentarista Marko Škop nakrútil v roku 2006 celovečerný dokumentárny film s názvom Iné svety. Skúma v ňom vplyv globalizačných procesov na individuálne príbehy a životy obyvateľov Šariša, o ktorom hovorí ako o jednom z malých Babylonov našej planéty. "Veľké Babylony sú New York či Paríž, no pestrý mix národov a náboženstiev na tomto teritóriu sa tvoril historicky relatívne pomaly, tradične, no hlavne v úzadí. Tento kraj má osobitý šarm aj preto, lebo leží na hranici medzi západnou a východnou Európou, je svojskou hranicou medzi západným racionálnym individualizmom a východnou expresívnou emocionalitou." Film skúma rôzne podoby konca jedinečnosti spoločenstiev v ich tradičnej rozmanitosti, no zároveň hľadá krásu autentického, zaujímavého a originálneho jednotlivca. Približuje hrdinov na jednom z koncov sveta, na konci globálneho sveta. Zobrazuje šesť postáv, ktoré sú produktom made in Šariš, reprezentujú svoje komunity, sú to Šarišania, Rusíni, Rómovia, Židia ale aj mladí ľudia s odlišnými identitami. Prípadným záujemcom DVD rád požičiam, naozaj stojí za to.

chaOSmose

Une monographie richement illustrée consacrée au peintre slovaque Igor Minarik vient de paraître aux Éditions Michal Vasek (http://www.vmv.sk/) en slovaque mais aussi, pour ceux d’entre vous qui ne seraient pas tout à fait familiarisés avec cette langue slave, en français. Plus d´infos sur le site http://nouvelles-hybrides.fr/ à la rubrique Actualités.
Akademický maliar Igor Minárik sa narodil v roku 1948 v Bratislave. Tvorí v oblasti kresby a maľby a asambláže, vyučuje na základnej umeleckej škole v Bratislave. Je členom tvorivej Skupiny A - R (Avance - Retard) a patrí k popredným osobnostiam výtvarného umenia na Slovensku.
Autorom publikácie je francúzsky filozof a teoretik umenia Etienne Cornevin. Na Slovensko prišiel ako lektor francúzštiny koncom 70. rokov, veľmi rýchlo sa skontaktoval s tunajšou alternatívnou kultúrou a stal sa rešpektovanou osobnosťou slovenskej kultúrnej scény.