Mnohé parížske výstavy sa stanú obeťami vlastného úspechu. Tak je tomu i v prípade výstavy fotografií Willy Ronisa, ktorá je zaplnená i po štyroch mesiacoch od otvorenia. Úžas nad jeho tvorbou sa stráca v preplnených sálach, kde sa tlačíte ako v metre počas štrajku. Preto som sa dnes rozhodla zájsť do múzea, ktoré ešte nepoznám hoci ho mám pod nosom. Musée Marmottan ma očarilo hneď po prvých krokoch v jeho útrobách. Z menšieho buržoázneho domu sa vykľul malý kaštieľ so všetkým čo k tomu patrí: krásne parkety, kreslá, svietniky, stoly či klasické krby. Oáza pokoja...napriek ojedinelej výstave Monet a jeho vplyv na abstraktných umelcov, sa nás vo vnútri motalo len pár. Táto expozícia potrvá do 26. septembra a ponúka zaujímavé porovnania. Ale neváhajte prísť aj inokedy, pretože aj stála expozícia v pekných priestoroch stojí za návštevu. Nájdete tu zbierku z obdobia Prvého cisárstva Napoleona Bonaparte, zbierku impresionistov: Monet, Morisot, Renoir, Gaugin...a na druhom poschodí vás očarí zbierka kresieb starých rukopisov. Talianska škola iluminácií je predstavená v tmavých miestnostiach za zvukov chrámového zborového spevu. Už chýbal len mních v rohu za vysokým stolom a mala som pocit, že sa prechádzam románom Meno ruže.Tak nastúpte na metro, alebo na velib, prejdite parkom Ranelagh a ste tu...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára