28. 11. 2008

Tma ako...v Dans le noir


Tak už sa môžeme pochváliť, že my sme videli, teda skôr nevideli, ale vyskúšali na večeru koncept "dans le noir". Najprv sme nahlásili aký typ menu si dáme, ale v podstate všetko čo nájdete neskôr na tanieri je surprise. Po aperitíve si po nás prišla naša sprievodkyňa tmou, ktorá nás zaviedla do hlavnej miestnosti a po jednom nás usadila. Musíme potvrdiť, že tma je totálna a prvé pocity su zmiešané. Postupne si každý z nás našiel spôsob ako sa napiť, najesť...čo to sme povylievali, namiesto vody sme si naliali susedove pivko, príbor sme nahradili rukami....ale na záver sme sa dokázali podeliť o dezert. Niektorým nechutilo, ďalším chutilo...jednoznačne nás prekvapili fotografie menu, ktoré nám ukázali keď sme vyšli na svetlo. Niektorí ostali v tme aj na svetle a nespoznali svoju chérie, takže sme sa dobre zabavili. Koncept odporúčame na vyskúšanie života v tme, len choďte v menšom počte, maximálne štyria lebo v reštaurácii je dosť hlučno, lebo všetci sa snažia kričať aby ich bolo vidno. Účet na záver je vysoký a naozaj nejde o žiadnu gastronomickú vedu...ale platíte za koncept.

26. 11. 2008

Mária Mikulášová a slovenskí umelci na zámku Chantilly


V pondelok 24. november 2008 som sa bol pozrieť na zámku Chantilly (Salle du Jeu de Paume), kde sa v rámci Európskej kultúrnej sezóny uskutočnilo koncertné prevedenie opery Mathilde de Guise Johanna Nepomuka Hummela. Na tomto slovensko-francúzskom koprodukčnom projekte participovali slovenskí umelci bratislavského súboru historických hudobných nástrojov Solamente Naturali a sólisti Opery SND Eva Šušková a Ondrej Šaling.
Súčasťou akcie bola aj výstava umeleckých fotografií na tému 5 Saisons a Château de Chantilly mladej slovenskej autorky pôsobiacej vo Francúzsku Márie Mikulášovej. S Máriou sme sa mnohí stretli na vernisáži jej výstavy Vízie na Veľvyslanectve SR vo FR v apríli 2008. V Chantilly som Máriu poprosil, aby nám priblížila svoj život a prácu vo Francúzsku.

Čo ťa priviedlo do Francúzska a prečo si sa rozhodla zostať tu?
Do Francúzka som sa dostala v rámci výmenného programu Socrates. Neplánovala som tu zostať dlhšie ako jeden semester. Mala som šťastie, lebo na škole, kde som bola (Ecole supérieure des arts décoratifs de Strasbourg), mi ponúkli nastúpiť rovno do 4. ročníka a urobiť si diplom. Tým, že v oblasti grafického designu a multimédií ma táto škola veľmi dobré referencie, voľba bola jednoduchá. V rámci Master som pracovala s Editions Textuel na dvoch veľkých fotografických projektoch, a tak som sa začala profesionálne orientovať na fotografiu.
Si umelecká fotografka, aké sú tvoje hlavné aktivity?
Robím veľa portrétov a umeleckých štylizácii pre takých umelcov ako Jey Sebag (chanteur de Martin Solveig), Michael Canitrot (DJ officiel du Festival de Cannes), ako aj módnu fotografiu pre luxusnú značku Rosemarie B, French Sisters... Popritom pracujem pre viacerých klientov z oblasti designu a architektúry, napr. Palais de Chaillot a pod. Keď mám čas, venujem sa vlastnej tvorbe, rozvíjaniu experimentov medzi maľbou, fotografiou a multimédiami.
Čo považuješ za najväčší úspech svojej kariéry vo Francúzsku?
O kariére by som zatiaľ nehovorila, nakoľko sur mon propre compte pracujem len 2 roky. V každom prípade veľkým úspechom pre mňa je, že mám zatiaľ možnosť byť nezávislá. Takisto som šťastná, keď s mojimi klientmi môžem pracovať pravidelne, a tak dlhodobo rozvíjať ich prezentácie. Medzi konkrétnymi akciami, ktoré som tu vo Francúzku mala, bola realizácia čierno-bielej záhrady IMAGINOIR v rámci Festival international des jardins de Chaumont-sur-Loire, ako aj niekoľko víťazstiev a účastí na renomovaných medzinárodných súťažiach a festivaloch. V neposlednom rade, príjemnou stránkou mojej práce je cestovanie, shootingy v Nice, Cannes, Monaku, Londýne, či na Ibize...
Si v kontakte so Slovákmi, ktorí pôsobia vo Francúzsku?
Žiaľ, ak mam byt úprimná tak zatiaľ veľmi nie. V škole som údajne bola prvou Slovenskou, ktorú tam mali (smiech)... V Štrasburgu boli skoro všetci moji spolužiaci z Paríža, takže teraz sme zasa spolu a stretávame sa. Aj keď sa cítim byť bien entourée, myšlienka blogu pre aktívnych Slovákov vo Francúzku sa mi veľmi páči. Som rada, že sem môžem niečo napísať. Týmto by som sa chcela veľmi pekne poďakovať Andrejovi. Teším sa do skorého videnia!
Na prácu Márie Mikulášovej sa môžete pozrieť na jej stránke: http://www.mikulas.fr/

Posedenie so Slovákmi

Pod záštitou Jeho Exelencie Jána Kuderjavého, Veľvyslanca SR vo FR a s podporou pani Boženy Krížikovej, riaditeľky Slovenského inštitútu v Paríži, Vás Spolok francúzsko-slovenského priateľstva srdečne pozýva na stretnutie so zaujímavými Slovákmi a Slovenkami. Stretnutie sa uskutošní vo štvrtok 27. novembra 2008 o 19h00 v priestoroch Veľvyslanectva SR (125, rue du Ranelagh, 75016 Paris). Beseda bude vedená v slovenčine Kristínou Vernarčíkovou. Našimi milými hosťami sú: pani Jarmila Fréaud z nadácie Deti Dunaja, pán Jozef Fázik z Medzinárodnej organizácie železníc UIC a pán Miroslav Piňák z Agentúry pre jadrovú energiu medzinárodnej organizácie OCDE. Všetci ste vítaní.

23. 11. 2008

Nová mailová adresa Veľvyslanectva SR vo FR

Nová mailová adresa nášho zastupiteľského úradu je emb.paris@mzv.sk Ostatné kontaktné údaje zostávajú nezmenené.

Ako sme sa dozvedeli na krajanskej recepcii 23. októbra 2008 (príspevok Krajanská recepcia na Veľvyslanectve SR vo FR – rubrika Čo nás neminulo), veľvyslanectvo ponúka krajanom možnosť registrácie do zoznamu, ktorý sa využíva pri príprave zoznamov hostí na akcie Veľvyslanectva SR vo FR a Slovenského inštitútu v Paríži. V prípade záujmu môžete o zápis do tohto zoznamu požiadať mailom (emb.paris@mzv.sk) alebo telefonicky (0033 /0/1 44 14 56 00/-51 20). Veľvyslanectvo odporúča uviesť meno, priezvisko, poštovú aj mailovú adresu, prípadne telefónne číslo a profesiu. V prípade, že ste v zozname už zaregistrovaní, nezabudnite nahlásiť zmenu kontaktných údajov pri sťahovaní a pod.

Rozum Rudolfa Slobodu

Keď zapadá slnko a fúka vietor a môžem sa na to pozerať, tak nech som kdekoľvek, spomeniem si na svoju rodnú obec. Keď zapadá slnko, slušní ľudia majú väčšinu svojich povinností za sebou a chystajú sa na útulné podriemkavanie pred usnutím. Všetkých takýchto ľudí, čo majú za sebou deň práce, už prešla ranná zlosť a zúrivosť, a prvá hviezda na východe, niekedy býva aj na západe, v nich uvoľní metafyzické nálady. (...)

Takto nevinne lyricky začína Slobodov román Rozum, najčítanejšie a najkontroverznejšie dielo slovenskej prózy od r. 1982, keď vzniklo. Lyriku však rýchlo vystrieda dej odvíjajúci sa hlavne medzi Devínskou Novou Vsou a Bratislavou, ako aj úvahy hlavného hrdinu (kniha má silne autobiografický charakter). Román detailne odkrýva viditeľné aj skryté dilemy hlavného hrdinu, ktorý si rieši večný spor: Prostredie filmu, kde pracuje ako scenárista, sa ho dotýka chaosom, agresivitou a absurdnosťou; nemenej absurdný sa mu však vidí aj vlastný život - v kruhu zvláštne fungujúcich vzťahov. Hľadanie logických súvislostí, samého seba tu nespočíva v napätí medzi rozumom a citom, skôr v pocite, ako ich život vôkol neho ironicky popiera. Knihu, ako aj celú Slobodovu tvorbu, mám rád predovšetkým pre jej nezameniteľný štýl (čierny humor). Román vám rád požičiam, a ešte radšej sa potom s vami podelím o čitateľské zážitky.

Krajania

Rubrika Krajania obsahuje informácie týkajúce sa inštitucionálneho života slovenskej komunity vo FR (krajanské spolky, družby) a jej prepojenia so SR (veľvyslanectvo, slovenský inštitút, inštitúcie špecializované na vzťahy s krajanmi).

22. 11. 2008

Ženy mezi dvěma světy

Na "dámskej jazde" sme sa stretli so slovenskými dievčatami a dámami všetkých vekových kategórií. Každá z nás má svoj životný príbeh v cudzine. Počas rozprávania som si spomenula na jednu super knižku, ktorú by som vám chcela vrelo odporučiť...Ženy mezi dvěma světy. Knižka je súborom desiatich životných príbehov československých žien, ktoré odišli do zahraničia v čase tvrdého komunizmu a po rokoch sa vrátili, načas - natrvalo...no nechcem vám prezradiť všetko. Prostredníctvom ich príbehov môžete nahliadnuť do ich života vo Francúzsku, Nemecku, Anglicku či Severnej Amerike. Každá z nás si v knižke nájde aj časť svojho príbehu a pre vás mužov je to skvelá príručka ako spoznať "ženskú slovanskú dušu".

Kto má záujem - knižku požičiam.

Deti Dunaja

V piatok 21. novembra sa uskutočnilo Valné zhromaždenie občianskeho združenia Deti Dunaja a my sme boli pri tom. Keďže išlo o "dámsku jazdu", išli sme len my "blogerky". O združení sme už čo to počuli, niektorí z nás boli už aj na ich každoročných slovenských vianočných trhoch, ale až teraz sme spoznali tváre, ktoré sa skrývajú za touto mravčou a nezištnou prácou. A hlavne sme spoznali poslanie tejto organizácie. Ak sa chcete dozvedieť niečo viac o združení kliknite si na http://www.detidunaja.sk/
Príprava trhov je v plnom prúde, takže čoskoro dostane info kde a kedy sa budú konať a hlavne aj ako budete môcť pomôcť týmto dámam a dievčatám v ich projekte. A my blogeri veríme, že vďaka tomuto stretnutiu nás bude teraz ešte viac na písanie nášho života vo Francúzsku.

Peter Lipa Band v Paríži



Vo štvrtok večer sme sa stretli vo veľkom počte na koncerte Peter Lipa Band, ktorý bol zorganizovaný v rámci jazzových dní kultúrnych inštitútov v Paríži. Koncert mal skvelú atmosféru a nás Slovákov potešil najmä výber slovenských hitov. Keďže sa podujatie konalo v deň "beaujolais nouveau", využili sme túto príležitosť na spoznanie nových tvárí v krajanskej komnite a ochutnali sme tohtoročnú odrodu. Môžeme skonštatovať, že bolo dobré... A hlavne sa tešíme, že naše rady sa pomaly, ale isto rozrastajú... Tak vitajte medzi nami.

21. 11. 2008

60. výročie vzniku Lúčnice

Ľudový umelecký súbor Lúčnica oslavuje v týchto dňoch 60. výročie svojho vzniku. Od dnešného dňa sedemkrát uvedie v bratislavskom Istropolise reprezentačný program 60 rokov krásy v réžii Jána Ďurovčíka. Svoje prvé vystúpenie, ešte ako Národopisná skupina Živeny, absolvoval súbor na Slovanskej poľnohospodárskej výstave v Prahe v roku 1948. Pomenovanie Lúčnica dala súboru v roku 1949 jedna z jeho spoluzakladateliek Ľuba Baková. Za 60 rokov existencie prešla Lúčnica viac ako 50 štátov sveta, najdlhším zahraničným turné bolo v roku 1956 polročné účinkovanie v Južnej Amerike. Umelecký vedúci Štefan Nosáľ si najviac cení vystúpenie Lúčnice na Broadwayi. Po vystúpeniach v Bratislave odchádza Lúčnica v závere roka na zájazd do Talianska, na budúci rok absolvuje reprezentačný zájazd do Egypta, turné v Mexiku. Vystúpia, samozrejme, aj doma, nevynechajú ani folklórny festival vo Východnej.

Internetová stránka Lúčnice : http://www.lucnica.sk/